Zdroj: Slovenský rozhlas
Viliam Karľa, jezuita
Drahí bratia a sestry v Kristovi,
keď Ježiš videl zástupy zľutoval sa nad nimi. Tak začalo dnešné Evanjelium. Spokojne môžeme povedať, že v Ježišovom pohľade k nám prichádza Božie zľutovanie. My vieme, že ho potrebujeme. A to cítili a vedeli ľudia už vtedy, v Ježišových časoch. Túžili sa s ním stretnúť. Jeho pohľad totiž uzdravoval, odpúšťal, dával silu, iným vlieval nádej a požehnával. Ježišov pohľad priťahoval celé zástupy. Kto to boli tie zástupy? Kto to stál oproti Ježišovi? Koho to videl Ježiš tým svojím prenikavým pohľadom? Stáli pred ním nie natoľko vtedy špičky národa, ale jednoduchí ľudia, chudobní, často unavení a bezradní. Oni boli vtedy unavení nielen od ťažkej každodennej práce a od dlhého putovania v nie ľahkých tamojších podmienkach. Ešte väčšiu únavu cítili na duchu. Národ už dlho očakával Mesiáša, prežíval určitú neistotu, neustále napätie. Toto všetko prispievalo k situácii, ktorú dnešné Evanjelium nazvalo jednoducho: "Boli zmorení a sklesnutí".
Sestry a bratia, tento obraz neplatil len pre ľudí v Ježišovej dobe. Tento obraz charakterizuje človeka, či jednotlivca alebo spoločenstvo, v celých dejinách až do dnes. Aj dnes Ježiš, keď pozerá na nás, vidí podobný obraz, ako vtedy na galilejských stráňach. Aj my často cítime únavu, niekedy veľkú únavu, niekedy bezradnosť, sme skleslí. Dokonca aj vieru, ktorá by nám mala byť posilou popri mnohých našich povinnostiach, pociťujeme niekedy ako záťaž. Aj viera nám dáva ešte ďalšie povinnosti, akoby nám bola príťažou, nádej nekonečným čakaním a láska sklamaním. Sestry a bratia, neraz cítime túto únavu duše i tela, v rodine, cez vzťahy, cez situáciu na pracoviskách, sami v sebe. Tak nám veľmi vhodne prichádza dnešné Evanjelium, keď môžeme skutočne cítiť a prijať Ježišov milujúci a zľutujúci pohľad, pohľad plný chápania, ktorým nám rozumie.
Dnešné Evanjelium však neponúka len Kristov pohľad. Ponúka aj Kristovo slovo. Je to dokonca výzva. "Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." Je to výzva k spolupráci, a nie k hocijakej spolupráci. Je to výzva k spolupráci priam na diele spásy. Ako môžeme spolupracovať? Výzva ide najprv v smere modlitby. "Proste Pána žatvy..." Boh čaká na našu prosbu, Boh čaká na našu túžbu. Nie preto, že by nemohol konať aj bez nej, nie preto, aby nás chcel najprv uponížiť. Najprv dobre proste, a potom uvidíme, čo bude... Ale preto, že prosba vždy pripravuje naše srdce. Čím viac prosíme, tým sme pripravenejší pre prijatie daru. Dnes nás Ježiš vyzýva, aby sme prosili o pracovníkov do žatvy, tzn. o hlásateľov Božieho slova, horlivých pastierov, verných vysluhovateľov Božích tajomstiev. Toto má byť starosť všetkých, nielen biskupa. Niekedy hovoríme, že máme málo kňazov. Prečo je tomu tak? Určitú spoluzodpovednosť nesieme všetci. Málo sme prosili Pána žatvy. Niekedy sa sťažujeme, že pracovníci na vinici, v žatve sú nie celkom aktuálni, sú niekedy ťarbaví, slabí, ba aj hriešni, neslúžia tak, ako sa od nich očakáva. Popri všetkej subjektívnej vine nás kňazov však je tu určitá solidarita nás všetkých. Žijeme v jednom organizme, v jednom tele Cirkvi. Tam všetko dobré od jedného vplýva pre všetkých, na všetkých. Všetko negatívne tiež svojím spôsobom vplýva. Tiež sme asi málo prosili, nielen kvantitatívne, ale kvalitatívne, o dobrých a svätých služobníkov Kristovho kňazstva. Tak dnešná modlitba s Ježišovou výzvou v Evanjeliu nás vyzýva, aby sme si obnovili silu dôvery, dôveru v silu modlitby. A to v tejto téme, ktorú nám poskytuje dnešné Evanjelium, ale aj v našich osobných potrebách. Ježiš jasne hovorí: "Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to." Je to zachytené v Jánovom evanjeliu. Alebo: "Proste a dostanete", u Lukáša. U Jána: "Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná." Ak budeme prosiť, a vytrvalo prosiť o dobrých a svätých kňazov, Pán žatvy nám ich pošle. Ak budeme prosiť aj za svoje osobné potreby, rodinné, Pán nás vypočuje. Sestry a bratia, keď hovoríme o tejto téme, cítime, že je tu veľmi dôležitá slobodná spolupráca tých, ktorí sú pozvaní. Ježiš posiela totiž tých a len tých, ktorí prijmú jeho pozvanie. Hľadá tých, ktorí mu chcú slúžiť, slúžiť v oddanosti, radosti, ktorí nehľadia na svoje výhody, ale na Božiu slávu a dobro ľudí, ku ktorým sú poslaní. Všetci vieme, že kňazská služba je služba. To nie je o kariére. Preto potrebujeme modlitby navzájom za seba. Ak sa kňaz modlí za svojich a slúži im, cíti to celá farnosť, celé spoločnosť. Ale i my kňazi potrebujeme z vašej strany túto podporu a silu modlitby. Každý z nás tam, kde sme, potrebuje byť otvorený voči Bohu, voči jeho ponukám, požiadavkám, voči jeho vôli, otvorení, veľkodušní tam, kde sme, a táto naša otvorenosť, ochota spolupracovať určite prinesie požehnanie a úspech nielen pre nás, našu rodinu, ale aj pre ostatných. Povolanie je Božia záležitosť. To je primárne, pretože Boh skutočne povoláva. Máme to na viacerých v Písme zachytené. "Nie vy set si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás." Boh teda pozná cestu do každého srdca a tých, čo prijmú jeho povolanie, aj privedie a prevedie niekedy aj cez nie ľahké prekážky. Ale povolanie je ľudská záležitosť. Je to vždy naša ľudská odpoveď. Boh povoláva, ale človek odpovedá, človek reaguje alebo nereaguje. Boh vedie, ale človek musí kráčať. Boh dáva silu, ale človek musí konať. A takto to nie je len v kňazskom či zasvätenom povolaní, tak je to v povolaní rodinnom, manželskom, každom inom.
Napokon dnešné Evanjelium hovorí aj o moci, ktorú Ježiš dáva tým, ktorých povolal. Ježiš, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, dáva svoju moc povolaným učeníkom. Aj v týchto dňoch po Slovensku, včera v Bratislave v Dóme sv. Martina prostredníctvom otca arcibiskupa dal túto moc ďalším mladým mužom. Je to moc Ducha Svätého, je to moc premáhať zlo a víťaziť nad ním. Je to moc načúvať, ale kvôli tomu, aby človek mohol pomôcť, uzdravovať chorých, moc očisťovať hriešnych. Znova je to moc v službe, nie k výhodám. Je to moc chudoby, nie bohatstva. Je to moc Božieho slova, nie natoľko učenosti. A čo ne najdôležitejšie: táto moc prichádza od Boha zdarma. "Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte." V tom je aj tajomstvo kňazského povolania, ale ja si myslím, že i povolania otca, mamy, teda povolania v rodine, manželstve. Vedieť od Boha prijať a vedieť toto darovať z lásky ďalej.
A tak sa na záver spoločne modlime: Bože, ty sa staráš o to, aby tvoj ľud mal pastierov. Obdaruj svoju Cirkev, nás všetkých, duchom nábožnosti, dôvery a sily. A ten Duch nech vzbudí pre tvoj oltár vhodných služobníkov a utvorí z nich horlivých, láskavých hlásateľov tvojho Evanjelia. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.
