Zdroj: Slovenský rozhlas
Miloš Kohútek, správca farnosti Rača
Dnes k nám príde na večeru jeden človek, povedal otec členom rodiny, ktorý je veľmi vážený. Všetci sme sa potešili a v očakávaní sme čakali, kto to bude. Keď prišiel, otec ho predstavil. Povedal iba jeho meno. Boli sme v napätí, kto to je. Začali sme večerať. Večera bola chutná, matka si dala na nej záležať. Dobre ju pripravila. Pri stoje sme sa rozprávali, ale k hosťovi sme sa nepriblížili. Bol pre nás tajomný, záhadný. Vedeli sme iba jeho meno. Večera skončila a vtedy sa to stalo. Nevedeli sme, ako sa máme s ním zhovárať. Vedeli sme, že je to niekto veľmi vážený, niekto veľmi veľký, vedeli sme jeho meno, vedeli sme, ako sa volá, a to bolo všetko. Po chvíli sme sa stratili a on ostal sám. Čo sa dialo potom, nevieme. V dnešnom Jánovom evanjeliu sme mohli počuť: "Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta. To je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraela." Takto predstavuje Ján Krstiteľ Ježiša. Takto o ňom hovorí tým, ktorí sa okolo neho nachádzajú, ktorých krstil, aby Ježiša spoznali, aby mu rozumeli, aby sa ho mohli pýtať, rozprávať sa s ním, aby k nim mohol prehovoriť, aby mohli spoznať, aby mohli prijať. Je veľmi dôležité, ako predstavíme priateľa alebo známeho človeka svojim príbuzným, priateľom, spolupracovníkom, susedom, tým, ktorí sa nachádzajú okolo nás. Je to dôležité nielen pre toho, kto prichádza, ale aj pre tých, ku ktorým prichádza. Keď sa zrazu naskytne možnosť komunikovať, počúvať ho, byť s ním a vytvorí sa priestor, aby prehovoril, ak je správne predstavený, tak je aj správne pochopený. Má priestor v srdciach poslucháčov, príbuzných svojho priateľa, spolupracovníkov alebo susedov, že ho príjmu, že príjmu to, čo chce povedať. A zrazu vieme, čo sa máme toho človeka pýtať, akú tému si zvoliť, ktorým smerom sa uberať v rozhovore. Počúvame ho a snažíme sa pochopiť, čo nám vraví. Ján Krstiteľ to zvládol veľmi dobre. On predstavil Ježiša zástupom, aby mohli k nemu prichádzať. Ako ho Ján predstavuje? "Hľa, Boží Baránok." A tomu židia rozumeli. Veľmi dobre porozumeli "Boží Baránok". Čo sa im objavilo v mysli? Baránok z Egypta, ten, ktorý nás zachránil, keď boli egyptské rany, krv na dverajách domu, cesta k slobode a zrazu poslucháči mohli komunikovať, mohli pochopiť - to je ten, kto prináša záchranu, slobodu, to je ten, kto láme otroctvo, ten, ktorý nám ponúka nový smer nášho života, ten, ktorý nám hovorí, kadiaľ máme kráčať, aby sme pociťovali pravú radosť, pravý pokoj. Možno mali možnosť spomenúť si na baránka alebo kozľa, na ktorého v obrade kládli ruky, dávali svoje hriechy, a potom vyhnali do púšte - symbol oslobodenia od hriechu. To je ten, ktorý nás oslobodí od hriechu, ten, na ktorého môžeme zložiť svoje hriechy, ten, na ktorého môžeme zložiť svoje starosti. On to od nás odnáša a prináša pokoj do našej duše. Ján Krstiteľ krstil, a potom jasne všetkým ukázal. A čo my, bratia a sestry, poslucháči rozhlasu, drahí trpiaci a chorí doma, mamičky, ktoré ste pri svojich deťoch, vy, ktorí ste v práci a vás to viaže a počúvate rozhlas, ako my predstavujeme Ježiša v rodine? Ako ho dokážeme predstaviť svojim spolupracovníkom, priateľom? To je veľmi dôležité. Rodičia by mali byť tými, ktorí predstavujú Ježiša, ktorí ho pozývajú do svojej rodiny. Mali by ho pozývať do svojej rodiny. Sme svedkami, že sa to deje. Pravidelne sa to deje v mnohých rodinách, keď rodičia pozývajú Ježiša do svojich rodín - pozývate ho k svojim deťom cez sviatosť krstu, eucharistie, birmovania, pozývate ho, keď sú deti dospelé, cez sviatosť manželstva. Cez sviatosti Ježiš prichádza. Čo sa potom deje? Prichádza hosť, ktorého rodičia poznajú. A čo nasleduje? Prirodzene by malo nasledovať predstavenie. Aká je realita? Veľakrát nastane ticho a nenasleduje nič. Ježiš je pozvaný rodičmi napríklad cez sviatosť krstu, a potom nasleduje v rodine ticho. Ježiš prišiel do duše, rodiny, a nie je predstavený. A tak nevieme, ako sa máme k nemu správať, ako sa s ním rozprávať, ako sa k nemu prihovoriť. Dieťa sa nevie modliť, je mu ťažké modliť sa, nevieme, akú tému si máme zvoliť. Mnohí mladí ľudia, ktorí počuli o Ježišovi, že prijali sviatosť krstu a možno aj sviatosť eucharistie, hovoria tak veľmi zvláštne o Ježišovi. Oni ho nepoznajú. Tí najbližší im nepovedali, koho pozvali do svojho života. Je pozvaný, ale nepredstavený. Je medzi nami a predsa je od nás tak veľmi vzdialený. Je predsa s nami a predsa nie je s nami. Prečo? Prečo túto skúsenosť majú mnohí členovia rodiny, mnohé rodiny, mnohí susedia, spoluobčania, s ktorými sa denne stretáme? Lebo Ježiš nebol predstavený. A keďže nebol predstavený, je neprijatý, nepochopený, neprijímajú sa jeho slová, skutky, učenie a všetko, čo hovorí, sa povie - to nám nepatrí. To je možno prvá skúsenosť, druhá, a niekedy nenastane ticho, ale nastane predstavenie. Ježiš je vtedy predstavený, ale možno je to v takom svetle, ktoré ho neosvetľuje, ale robí ho tmavým. Iní povedia: Máme skúsenosť z detstva. Ak nebudeš poslúchať, Pán Ježiš ťa potrestá. Pozvaný hosť Ježiš do života dieťaťa je predstavený ako ten, ktorý trestá a dáva prikázania, ktoré musíme plniť. A táto informácia ostáva. Toto predstavenie ostáva veľmi hlboko a kto má odvahu komunikovať s ním? Veď keď sa pomýlim, bude nasledovať trest? Kto má odvahu vstúpiť do rozhovoru s ním? Veď musím vždy správne odpovedať. Kto má odvahu prijímať ďalšie dary od neho, keď viem, že musím ich vždy správne využiť. A ako málo o nich viem. A tak sa nepríjmem. Sme oboznámení, a predsa nie pravdou sme oboznámení. Sme oboznámení, ale zvláštnou skúsenosťou. Ovocie takéhoto predstavenia je veľmi podobné tomu predchádzajúcemu. Človek nejaví záujem. Nechcem, nepotrebujem takéhoto Ježiša. Poďme ďalej. Je ešte jedno predstavenie, kde sa hovorí jasne o Ježišovi, o tom, kto je Ježiš. A to robia mnohí veriaci. Správne a pravdivo hovoria svojim eťom, praiteľom, známym o tom, kto je Ježiš. Čo tomu predchádza? Odpoveď na otázku: Kto je pre teba Ježiš? A to sa môžeme my všetci pýtať samých seba. Kto je pre mňa Ježiš? Čo pre mňa osobne znamená? Ako ho ja poznám? Tu nám možno prídu na um mnohé skúsenosti z detstva, mnohé informácie. Dnes máme možnosť povedať si - táto je pravdivá, táto niej e pravdivá. Táto nám ukazuje JEžiša v jasnom svetle, ktoré nás priťahuje a toto svetlo nám možno prináša tmu. Ako mám s ním skúsenosť? Ako ho pozám? Viem ho predstaviť? Viem o ňom rozprávať? Tu by mnohí rodičia povedali: Vieme. A veľmi nádherne vieme hovoriť o Ježišovi a naše deti ho poznajú. Je ich Bohom, ich priateľom. Oni s ním komunikujú. Každý večer s ním spoločne komunikujeme a oni sa atešia, že môžu Bohu povedať svoju modlitbu alebo svoju prosbu alebo poďakovanie. Oni ho poznajú, milujú ho. Ako ho predstavujeme? Možno nie v každej rodine je to také jasné a kameň úrazu pre mnohých - ak nemáme túto skúsenosť, nevieme tak jasne povedať, nie je tak jasne predstavený. Čo by povedal Ján dnešnému svetu? Hľa, ale teraz je rad na nás, milí rodičia, aby sme nielen pozvali, ale aj predstavili a priblížili Ježiša. Je rad na nás, mladí ľudia, ktorí túžite prijať sviatostné manželstvo, aby ste Ježiša nielen pozvali, ale aj predstavili tomu druhému. Máme možnosť nielen pozvať, milí rodičia, starí rodičia, aby naše deti, vnúčatá prijímali sviatosti, ale aby aj poznali, ako majú sviatosti rozvíjať. Je to pozvánka pre nás nielen pozývať Ježiša do našich škôl, rodín, nemocníc, úradov na všetkých úrovniach, do našej práce, kultúry, masmédií, ale ho aj predstaviť na týchto miestach. Povedať jasne, kto je Ježiš. Ako ho predstaviť? Čo je najúčinnejšie? Môžeme to objaviť v Jánovom evanjeliu. "Ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn." Svedectvo je to, čo oslovuje a Ján Krstiteľ je nám veľkým vzorom. "Ja som to videl a vydávam svedectvo." Ja mám skúsenosť s Ježišom, ja som sa s ním rozprával a vám to hovorím. Ja mám s ním skúsenosť, a preto ho pozývam. Sme pozvaní, aby sme to spoznali a pochopili, ako to pochopil Pavol - čítali sme to v druhom čítaní. V prvom čítaní sme mali proroka Izaiáša - aby sme si vytvorili priestor vo svojom živote. "Na tebe ukážem svoju slávu, urobím ťa svetlom národov." Máme možnosť dnes si dať plán nielen na celý týždeň, ale i na celý život, ako by som mal predstaviť Ježiša svojmu životnému partnerovi, milí manželia, svojim deťom, milí rodičia, svojim susedom, milí susedia, svojím spolupracovníkom, milí spolupracovníci, obyvateľom celé Slovenska, lebo všetci sem patríme. Ako to urobiť? Meditujme pri Jánovi, hľaďme na Jána, hľaďme na Ježiša, modlime sa, prosme Boha, aby sme to zvládli. Teraz je rad na nás, aby zrazu ten pozvaný neozval ako v tom príbehu na začiatku. Odišli, lebo poznali len jeho meno. A čo sa dialo potom, nevieme. Amen.
