Zdroj: Slovenský rozhlas
Damián Szulowski, kapucín
Milovaní bratia a sestry aj vy pri rádiových prijímačoch,
dnes máme radostnú nedeľu. Alebo, lepšie povedané, ktorá nedeľa nebola radostná? Veď nedeľa je deň Kristovho zmŕtvychvstania! A tak ako každú inú nedeľu, i dnes počúvame Božie Slovo. Božie Slovo, ktoré nás má pritiahnuť bližšie k spáse, ku Kristovi, kedy máme aj my sami pochopiť, že náš život nie je len o tom celom týždni, kedy sa namáhame a naháňame za vecami tohto sveta, ale že je tu niečo viac. Sú tu iné dary od Pána Boha, ktoré prevyšujú tie dary svetské, tiež od Pána Boha. Teda akoby nám chcel každú nedeľu Pán Boh povedať: Dnes aj zajtra, alebo to moje dnes nech prebýva každý deň v tebe, je vždy na pamäti v tvojej mysli, že ak sa naozaj máš rád, budeš si chcieť dopriať to najvyššie dobro, a to som ja sám. A potom všetky iné dobrá, ktoré ti svet ponúka, v ktorých sa máš rád, lebo si ich dopraješ, nebudú už pre teba otroctvom, ale trvalou radosťou, o ktorú sa môžeš deliť aj s ostatnými. A tak, milovaní bratia a sestry, dnes nás Ježiš prichádza špeciálne povzbudiť svojím slovom, aby každý, kto naozaj vyslovuje meno "Pane", mal istotu, že je spasený, že je zachránený. Aby každý, kto sa oprie o Pána Boha, cítil, že jeho život je postavený na skale, ktorou je Kristus.
Veľká noc, ako je už ďaleko od nás! A koľkí z nej ešte dnes žijeme? Z toho veľkonočného tajomstva? Zdá sa, ako keby v období cez rok to bolo zase klasické: naháňame sa, bojujeme, zlyhávame, živoríme. Ale o tom to nie je, naša kresťanská viera. Naša viera je o radosti zo zmŕtvychvstalého Krista. Naša viera je o odpustení, o nádeji. Je o tom, že sme uverili, že Kristus vstáva z mŕtvych v každej chvíli, keď o to stojím, keď ho o to prosím. A teda dnes Ježiš hovorí, aby sme nielen počúvali Božie slovo, ale aby sme ho aj uskutočňovali. Ježiš nemyslí tým len seba v zmysle: "Kto počúva môj hlas, kto počúva moje slovo, ten bude mať večný život." Ale v takom inom zmysle máme dnes pochopiť Kristovo slovo. Kto žije mňa, kto prijíma mňa, prijíma aj môjho Otca na nebesiach. To slovo, o ktorom Kristus hovorí, ktoré vychádza z jeho úst, sa stáva Telom. On je to vtelené slovo, ktoré sa má usídliť v našom srdci, v našich rodinách, v našich deťoch, v manželke, v manželovi, všade, kde sa nachádzame, kde je ľudský život. Pretože to slovo má moc odpúšťať, má moc pozdvihnúť človeka na duchu. To slovo dáva nádej. To Božie slovo, ktorým je Kristus, ktorého si máme privlastniť, má sa nám stať vlastným, nám, sebe. Máme prežiť, že patríme do Kristovej rodiny, a ono začne rásť. To slovo sa začne hýbať. A začne hýbať tebou, aby si sa príliš nezahľadel na svoje dobré skutky, na svoje dobré modlitby, na svoje dobré obety, a pritom príde víchrica života a s nami to riadne zakolíše. Koľkí rozprávame: Pane, to chceme, tamto chceme, za toho prosíme, a pritom naša viera, nemám tu takú veľkú lupu, aby som ju videl, je taká maličká. A pritom Boh chce rozmnožiť túto vieru v nás. Každou nedeľou, každou svätou omšou, každou sviatosťou, ktorú nám Cirkev ponúka. A my sme Cirkev. My sme tí, ktorí sa máme stávať Božím slovom, máme ho absorbovať do seba, aby ono nám zmocnilo naše nohy viery, aby nám ono dalo istotu, že náš život je postavený na Kristovi, na skale. A teda dnes ti Kristus dáva znova šancu vidieť. Aby si videl, aby si pochopil, že pravda ťa oslobodzuje. A tou pravdou je Kristus, je Pán. On ti osvecuje myseľ i srdce a ty spoznávaš, aký si. Možno si ešte horší, ako vidíš. Ale to nie je pre tvoju potupu, to nie je na to, aby si zúfal, ale aby si pochopil, aký nekonečný život ti ponúka Kristus. Aby si pochopil, že si slabý, krehký, ľahko zraniteľný, a to najdôležitejšie - závislý na Bohu. Teda naše hriechy nie sú pre našu potupu, ale pre ešte väčšie priľnutie k Bohu, aby sme mohli viac ďakovať a vidieť. Lebo keď prestaneme vidieť, už je zle, už je veľmi zle. Naozaj pri objavení svojich slabostí ďakujme Bohu, že ešte vidíme. Čím viac hriechov objavujeme, tým môžeme byť plní Boha, a nie plný svojho poznania, aký som. Musí tam nastať druhý krok. V danej situácii, chvíli uveriť viac Bohu ako tomu, čo som zbabral, ako tomu, čo ktosi iný pokazil a mňa to pohoršuje. Je to ťažké. Ale mám niekedy pocit, z toho kňazského hľadiska, keď sa pozerám na vás, a nie ste jediní, pred ktorými stojím, že mnohí uverili iba tomu, že sú hriešni, a neposunuli sa ďalej. Len sa bijú do pŕs a keď poviem: "Hľa, Baránok Boží!" všetci sklonia hlavy. Lebo ja som taký veľký hriešnik. A slovo "hľa" znamená: pozri, pozri sa, tu je tvoja spása, tu je tvoja záchrana. Pozri sa z dna tvojho života. Ja potrebujem, aby si bol uzdravený, aby si bol šťastným človekom, plným viery, mužom viery a ženou viery. Mojou úlohou je povzniesť sa nad tým, že som hriešny. Nemôžeme zostať len v poznaní, akí sme hriešnici, lebo potom budeme smutní hriešnici, a predsa je tu niekto väčší ako môj hriech. Veď Boh nám dal riešenie v Kristovi Ježišovi. A ak tomuto verím, tak som radostný hriešnik, lebo mám východisko, mám nádej, mám odpoveď na to, čo ma bolí, mám odpoveď na moje utrpenie, že je tu Boh, ktorý mi dáva svojho Syna. Ja dnes v Duchu Božom, v Duchu Svätom verím aj ako moderný človek Kristovi, ktorý ma zachraňuje, tu v Petržalke, v Čadci, Žiline, Košiciach , kdekoľvek sa nachádzam, aj v Taliansku aj v Amerike. Boh má v sebe univerzálnosť odpúšťania hriechov, univerzálnosť objímania človeka. Ale Boh nie je len taký, že nás všetkých spasí. Ale mňa, každého jedného po mene. A teda, moji milovaní bratia a sestry, vykročme, vystúpme z toho starého človeka, ktorý sa borí vo svojich slabostiach a len zhrbene sedí možno v chráme, možno vyjde z kostola a už je život niekde inde ako Pán Boh. To je celoživotná Kristova škola. Skúsme naozaj v danej situácii viac uveriť Bohu, ako tomu, čo sa nám nepodarilo, ako tomu, čo sa nedarí našim blížnym v okolí a nás to trápi. Verme viac Božiemu slovu a uskutočňujme ho práve touto nádejou, práve našimi rozhodnutiami, ktoré oslobodzujú človeka, pretože ja viem, komu som uveril, ja viem, na kom staviam môj život, môj manželský život, môj kňazský život. Ja viem, na čom staviam svoj život, keď som v práci so svojimi kolegami. Prejdite sa v nedeľu po meste, nemusí to byť iba Bratislava. Koľkí stavbári sú na svojich domoch? Koľkí pracujú aj v nedeľu a na koľkých veľkých budovách už boli aj smrteľné úrazy? To je ovocie, to je ten piesok, že nedeľa sa nesvätí, že v nedeľu sa nakupuje, že v nedeľu si robíme obdobie cez týždeň, pracovné obdobie. A to nie je skala, to nie je Kristus, to je pomýlenosť. My sme pozvaní, aby náš život bol skalou v Kristovi, aby On živil naše srdce každú nedeľu a z nedele, dňa vzkriesenia, sme sa dokázali odraziť do pracovného týždňa, kde budeme svedkami Kristovho slova, kde pochopíme, že náš život nezávisí od toho, koľko zarobím, koľko si budem môcť dovoliť kúpiť, v akej vrstve sa budem nachádzať, ale ako a komu patrím.
Chcem vás povzbudiť: majme nádej, majme radosť. Nezabudnime, že Veľká noc je v každej chvíli, keď sa hriešnik obracia, keď hriešnik uznáva svoje slabosti a dokáže uprieť pohľad na Krista oslavujúc ho svojím lepším životom, aby mnohí, ktorí sú v jeho blízkosti, pochopili, že Kristus je môj Pán, môj Osloboditeľ, moja nedeľa, moja manželka, môj muž, moji veriaci, že Kristus je ten, ktorý sa sklonil z kríža ku mne a objal ma a dal mi život. A keby prišlo akékoľvek vetrisko, búrka, voda a neviem aký živel môjho života, mám istotu, že Kristus si ma ochráni, lebo On je tou skalou, ktorá ma drží, ktorá ma pozdvihuje a ktorá mi dáva istotu, že som spasený. Amen.
