Zdroj: Slovenský rozhlas
Roman Seko, riaditeľ a duchovný správca Banskobystrického diecézneho pastoračného centra pre rodinu
Drahí bratia a sestry,
opis Ježišovej cesty do Jeruzalema nám možno pripomenul naše vlastné rozhodovania. Niektoré sú jednoduchšie: kam ísť na dovolenku, ako sa dnes obliecť, aký darček niekomu kúpiť? Iné sú oveľa náročnejšie: akú vysokú školu si zvoliť alebo pre aké životné povolanie sa rozhodnúť?
Ježiš sa pevne rozhodol ísť do Jeruzalema. Sme radi, ak dokážeme urobiť pevné rozhodnutia, po ktorých príde vnútorný pokoj... Z rozprávania evanjelistu možno usudzovať, že ani pre Ježiša nebolo jednoduché ísť do Jeruzalema. Musel sa pevne rozhodnúť. Ježišovým poslaním bolo povedať človekovi: Boh Ťa miluje a túži po spoločenstve s Tebou. Nepozerá na Tvoju minulosť. Na slabosti a hriechy. Stačí mu zmena Tvojho zmýšľania. Potom Ťa príjme do toho najužšieho spoločenstva. Za syna. Za priateľa. Ježiš však dobre vedel, že človek je tvor nedôverujúci, že bude ťažké presvedčiť ho o Božej láske. Vedel, že človek ťažko mení zmýšľanie a vedel aj to, že ho to bude stáť život. Ale on tak bytostne zakúsil Otcovu lásku, že pre neho nemalo zmysel nesplniť toto poslanie.
Pevne sa rozhodnúť pre niečo dobré je teda ovocím hlbokej osobnej skúsenosti s Bohom, je to vedomie Božej lásky a vernosti. Vedomie, že sa oplatí naplniť poslanie, ktoré mi Boh dáva.
A my máme naše poslanie aj ako nasledovníci Ježiša Krista. Možno sme často plní horlivosti. Chceli by sme zmeniť naše okolie. Nedokážeme zniesť, že okolie neprijíma Ježiša. Chceli by sme mu vtlačiť správny životný štýl, odstrániť rozvody, zabrániť potratom, priviesť mladých ľudí k zdržanlivosti pred manželstvom, nepripustiť eutanáziu, zatvoriť v nedeľu supermarkety... A ak to svet neprijme... Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich? On sa obrátil a pokarhal ich. Pokušenie náboženskej horlivosti na vlastný štýl vznietilo v dejinách nejeden dusivý plameň.
Čo sa objavuje v nás, ak vidíme okolo seba zlo? Túžba po ohni z neba? Ježiš sa v takej chvíli obracia a karhá.
Na druhej strane však jasne hovorí: Ty poď za mnou! Prvým krokom na tejto ceste nie je zmena okolia. Prvým a nevyhnutým krokom je moja živá skúsenosť s Bohom. Nikto z nás nie je oslobodený od ťažkostí života, od slabostí, od bolesti, ktorá sa vrýva hlboko do duše a v ktorej by sme možno chceli kričať: Boh na mňa zabudol. Pokušením takých okamihov býva pochybnosť, či Boh je ešte prítomný v mojom živote, či sa môže liečivo dotknúť mojich rán, či môže nájsť riešenie pre moju situáciu. A výsledkom často je, že strácame schopnosť rozhodovať sa pre dobro, veriť v dobro, dôverovať ľuďom, odpúšťať a nanovo začínať. Drahí bratia a sestry, uveriť v Božiu lásku znamená neprestať veriť v silu dobra, aj keď to môže bolieť. To je poslanie kresťana! Konať dobro aj vtedy, keď dostanem po pravom aj po ľavom líci, odpustiť aj vtedy, keď sa zdá, že 70-krát už je príliš veľa, byť otvorený pre život, aj keď mi to zoberie kus pohodlia, zostať verný vo vzťahu aj keď sa mi ponúka alternatíva, zaplatiť daň, aj keď by ju iní neplatili, nespolupracovať na zle a nespravodlivosti, aj keď by ma to malo obrať o moju finančnú istotu, neprejsť po chrbte iného, aj keď ma to možno zastaví na ceste k lákavej kariére a úspechu.
A navyše toto všetko robiť nie iba preto, že to Boh prikazuje a že je to povinnosťou kresťana, ale preto, že sme zakúsili Božiu lásku. K takému postoju sa človek dopracováva dlho. Nám ľuďom trvá veľmi dlho pevne sa rozhodnúť... naučiť sa dôverovať Bohu. Uveriť jeho láske a sile, dokonca aj vtedy, keď som prežil ľudský neúspech, poníženie, hanbu či sklamania. To je prvý a nevyhnutný krok ku svedectvu. Dejiny Cirkvi i sveta nás presviedčajú, že iba takéto svedectvo o veľkosti Boha, môže otvoriť a pozvať iných pre úctu k životu, nenarodenému i slabému, dáva silu k vernosti a zodpovednosti, pomáha chápať význam sviatočného času, otvára pre odpustenie a dáva silu k vzájomnej úcte.
Som presvedčený, že mnohí z nás zakúsili túto silu Božej lásky. A možno mnohí z nás ku nej ešte len túžobne smerujú. Tak či onak Samária dnešných čias, náš svet, v ktorom žijeme, svet, ktorý Boh tak miloval, že dal svojho jednorodeného Syna, potrebuje svedectvo tejto skúsenosti. Oveľa viac ako oheň z neba, ktorý by ho zničil!
Jeden z konkrétnych krokov, ako sa učiť ponúkať toto svedectvo je celkom iste aj národný pastoračný plán, ktorý spoločenstvo Katolíckej Cirkvi pripravuje na obdobie najbližších siedmich rokov. Celkom iste je tento plán výrazom túžby ako ešte lepšie v dnešných časoch vydávať svedectvo o živom Ježišovi Kristovi. Robíme to aj ako jednotlivci, Svätý Otec Benedikt XVI. nám však vo svojej prvej encyklike pripomenul, že ku spontánnosti jednotlivca je potrebné pridať aj plánovanie, predvídanie a spoluprácu s inými.
Na Slovensku v posledných pätnástich rokoch vzniklo alebo začalo pôsobiť veľa kresťanských spoločenstiev, združení, hnutí, organizácií. Pastoračný plán je pozvaním, aby sme sa vzájomne spoznali, otvorili pre spoluprácu a spoločne hľadali ako žiť a svedčiť o Božej láske. Ide o pastoračné úsilie, ktoré chce zhrnúť všetky oblasti spoločnosti a odpovedať na očakávania slovenského ľudu, ako to vyjadril Svätý otec v príhovore našim otcom biskupom počas ich návštevy ad limina v Ríme.
Jedným zo základných odrazových mostíkov pre jeho prípravu bolo rozpracovanie príhovorov, ktorými sa nám prihovoril blahej pamäti Boží služobník Ján Pavol II. počas jeho troch vzácnych návštev na Slovensku. V nich neustále vyzýval ku obnove pastorácie rodín a mládeže a ku starostlivosti o sociálne núdznych. Tieto tri skupiny: rodina, mládež a sociálne núdzni sú preto preložené ako hlavná priorita, ako spoločný priesečník našich pastoračných aktivít na obdobie do roku 2013, keď si spoločne pripomenieme 1150. počiatku misie svätých Cyrila a Metoda na našom území. Oni priniesli našim predkom Sväté Písmo a liturgiu v reči zrozumiteľnej bežnému ľudu. Aj my sme dnes pozvaní nanovo prinášať evanjelium, dobrú zvesť Ježiša Krista aj pre súčasných obyvateľov Slovenska, ktorí prestali rozumieť tomuto posolstvu. Pre mladých, pre rodiny, pre núdznych, medzi ktorými nájdeme našich vlastných príbuzných, priateľov, spolužiakov, spolupracovníkov.
Každý z nás sa môže pridať k tomuto úsiliu novej evanjelizácie. Modlitbou, obetami alebo aj konkrétnymi návrhmi ku pripravovanému plánu, o ktorom nájdete viac informácií aj na internetovej stránke www.pastoracnyplan.sk. Dám vám budúcnosť a nádej, povedal kedysi Boh cez proroka Ezechiela. Potrebujeme žiť z tejto nádeje. Všetci túžime, aby mladí ľudia nachádzali skutočné hodnoty, aby rodina bola školou ľudskosti a miestom stretnutia s pravou láskou, aby núdzni mohli vždy počítať so solidaritou a láskyplnou pomocou iných.
Žil raz jeden veľký prorok a učiteľ. Mnohí uverili, že je Boží Syn. Raz tento učiteľ prechádzal cez územie cudzincov, ktorí ho nemali radi a neprijímali ho. Chodili s ním učeníci, ktorí sa nazlostili a chceli na cudzincov zaútočiť. Ale on si vážil všetkých. Pokarhal svojich žiakov a išiel s nimi ďalej. A učil ich, že žiadne zlo sa nepremáha zlom. A zároveň im ukázal, že bojovať za dobro stojí životne veľa síl, že to môže nejaký čas veľmi bolieť. Ale že Boh je Pánom života a milujúci Otec, ktorý nás privádza k plnosti života. Preto má aj dnes stále mnoho tých, ktorí mu veria a nasledujú ho v dobrom za akýchkoľvek okolností.
Drahí bratia a sestry, žijeme v dobe rastúceho pluralizmu a v sekularizujúcej sa spoločnosti. Je na nás, ako budú ľudia okolo nás rozprávať o Ježišovi a či vôbec budú poznať jeho strhujúci príbeh. Je to na nás, pretože on to tak chcel. Aby sme boli ohlasovateľmi jeho dobrej zvesti. Ale nie ako nádenníci, ktorí sú čosi povinní urobiť za odmenu. Hoci by ňou mala byť odmena večného života. Boh si praje, aby sme o ňom hovorili preto, že zakusujeme jeho priateľstvo, jeho blízkosť, jeho sprevádzanie a jeho lásku. Prajem nám všetkým, a to si aj spoločne prosme, aby sme čím viac z toho všetkého, s jeho pomocou, naplno zažili v našich životoch.
